Ak ste k nám do Tatier prišli na viac dní, bez akéhokoľvek váhania treba ísť aj do Pienin! Už len za jeden jediný deň sa tam dajú zažiť desiatky prírodných a kultúrnych divov.
Pieninský národný park má vskutku fascinujúcu prírodu, dosť odlišnú od tej tatranskej.
Tento súbor Simiho tipov vám pomôže pripraviť sa na zajtrajší výlet. Vyberte si z desiatok možností, čo je vášmu srdcu a záujmom najbližšie.
Pôjdeme „geograficko-chronologicky“. To znamená, vymenujeme si „atrakcie“, ktoré nájdeme po ceste od začiatku po jej koniec.
Ako sa dostať z Tatier do Pienin?
Z Tatranskej Lomnice vyrazíme hlavnou Cestou slobody na východ smerom na Tatranskú Kotlinu. Na križovatke ale zabočíme opačným smerom doprava – na Spišskú Belú.
Ak používate navigáciu, môžete si do nej vložiť napríklad dedinku Červený Kláštor.
Už v Spišskej Belej máme prvé dve atrakcie. Aj keď ich odporúčame skôr na druhý deň, alebo cestou späť, teraz si ich máte možnosť aspoň „omrknúť“ z auta.
Beliansky rybník
Rybník, ktorý má svoju atmosféru a najmä svoje ryby. V stánku na brehu si ich môžete kúpiť a vychutnať čerstvé.
Cyklotrasa Spišská Belá aj pre korčuliarov
Rybník je azda ešte známejší tým, že pri ňom začína cyklotrasa do Tatranskej Kotliny. Oproti mnohým iným tatranským cyklochodníkom je asfaltová.
Milujú ju preto aj korčuliari. Ak si kolieskové korčule nosíte so sebou na výlety, toto je miesto pre vás. Treba spomenúť aj atmosféru miesta. Množstvo „hýbajúcich sa“ ľudí vás naladí na šport, aj keď sa vám náhodou práve nechce. 🙂
Dobre, nerozkecávajme sa, poďme ďalej za pieninským dobrodružstvom.
V Spišskej Belej treba zabočiť doľava smerom na Slovenskú Ves. Za ňou začne cesta stúpať a ukazovať prírodné krásy.
Magurské sedlo
Vstupujeme na jedno z úpätí Spišskej Magury, krásneho, hoci trocha zabudnutého pohoria. Ak ste v ňom ešte nikdy neboli, predstavte si severnú drsnejšiu verziu Štiavnických vrchov.
Čo s Magurským sedlom? Môžete sa dívať z auta a kde tu zastať a vyjsť z vozidla von. Miest, odpočívadiel je dostatok.
Okamžite pochopíte, prečo ho uvádzame ako náš veľký tip.
Zažijete výnimočnú krajinku ako z romantického filmu o prírode. Zelené lúky, lesy, dreveničky, ovce. Tento tip sa v bedekeroch veľmi nespomína, ja ale nikdy neodolám!
SIMIHO TIP: Vždy sa dá vymeniť auto za bicykel. Trasa je vhodná ale pre pravidelných turistov. Stúpanie na Spišskú Maguru je to riadne.
Ak nemáte problém prejsť 50 kilometrov a ďalších 50 naspäť s jedným horským stúpaním, je to tip pre vás.
Kostol Matiašovce
Magurské sedlo máme za sebou. Po Reľove a Spišských Hanušovciach vchádzame do dedinky Matiašovce.
Uprite svoje pohľady doprava a hľadajte žltý kostolík. Zastaviť na 15 minút sa vskutku oplatí.
Keby nebolo maďarských turistov z Ceglédu, ktorí ma raz zobrali so sebou na výlet, asi by som sa k tomuto kostolu nikdy nepriblížil. Dodnes si to pamätám. Keď si ho pozreli, oči im žiarili do diaľky.
Tak to už býva. Na najväčšie poklady u nás doma nás často upozornia ľudia zďaleka. Veď koľko Bratislavčanov bolo v reštaurácii UFO, či Lomničanov na Lomnickom štíte?
Nadšeniu Maďarov sa nemožno čudovať. Výnimočná história kostola sa pretavuje do jeho architektúry a výzdoby. Kostol v roku 1460 vypálili českí husitskí bratríci, aby mohol vyrásť ešte do krajšej gotickej podoby. Matiašovce osídlili Gorali od poľského Zakopaného. Aj takto malé Matiašovce ilustrujú poprepletanú históriu strednej Európy.
Kostol býva často otvorený. Ak je aj zavretý, do vnútra sa dá nazrieť cez mrežové dvere. Zaujímavé sú tiež fresky krížovej cesty, osadené v plote kostola.
Vôbec nemusíte byť hlboko veriaci, alebo nadšenec pre výtvarné umenie. Podľa mojich skúseností sú šance, že sa vám táto zastávka bude páčiť, obrovské. 🙂
Spišská Stará Ves
Počtom obyvateľom (2 230 ľudí v roku 2019) je Spišská Stará Ves azda najmenšie slovenské mesto. Pravdepodobne je aj jediné mesto na svete s vagónkou (fabrika), cez ktoré nevedie železnica a koľajnice.
Ak ste si niečo zabudli pribaliť, alebo ste hladní, na hlavnom námestí oproti kostolu vás čaká obchod a reštaurácia. Už stadiaľ vidno pieninské Tri Koruny (najznámejší mýtický vrch), preto rýchlo bližšie k nim!
Tesne po východe z mesta na križovatke treba zabočiť doprava smerom na dedinku Majere.
Prístav Majere
Ak vás zaujíma splav Dunajca, v Majeroch váš čaká prvý prístav. Nalodiť sa môžete aj v ďalšej dedinke Červený Kláštor. Prečo ísť splaviť Dunajec, si povieme v ďalších riadkoch.
Splav Dunajca – prečo ísť?
Ide jednoducho o nádhernú rieku, ktorá práve v Pieninách vytvára úchvatné scenérie priesmykov, zákrut, útesov, riečnych meandrov. Je to zážitok.
Ako splaviť rieku?
Máme tri základné možnosti.
Splav Dunajca na plti s pltníkom
Zahraniční turisti ich niekedy nazývajú slovenskými gondoliermi.
Niekto povie, že toto bude najmä pre starších a dôchodcov. Že možno nuda. Nenechajte sa oklamať mylným dojmom! Znova podľa našich skúseností plť prináša zážitok ľudí rôzneho veku.
Väčšina pltníkov má dar reči a humoru a na plavbe sa zabavíte. Zoznámia vás so všetkým zaujímavým a podstatným, čo na splave uvidíte.
Z plte sa dá krásne pozorovať okolitá príroda a vnímať dravosť rieky.
Rafting a kanoe na Dunajci
Ak ale predsa len vsádzate na šport a adrenalín, je tu raft, alebo kanoe. Obe sa dajú prenajať v Červenom Kláštore hneď v niekoľkých požičovniach. Spomenuli sme dve možnosti splavu, nasleduje tretia.
Ak si netrúfate na vodu sám, alebo voda sa vám v daný deň javí príliš búrlivá, môžete sa na splav vybrať s inštruktorom. Ten vás bezpečne prevedie a niečo aj naučí.
Trasy splavov na slovenskej strane Dunajca:
Máme ich hneď niekoľko:
- Červený Kláštor* – Lesnica: 9 km (cca 2 hodiny)
- Majere* – Lesnica: 11 km (cca 2,5 hodiny)
- Lysá nad Dunajcom – Lesnica: 17 km (cca 4,5 hodiny)
*Z týchto miest vyrážajú aj plte s pltníkmi.
Ak máte svoj raft, nič vám nebráni ísť ďalej do Poľska. Do Krościenka nad Dunajcom je to zo slovenskej Lysej nad Dunajcom 26 kilometrov, teda 5 – 6 hodín plavby.
Do Starého Sącza a Nového Targu 50, respektíve 85 kilometrov. To sú už ale trasy pre niekoľkodňové vodácke túry.
SIMIHO TIP: Ak budete študovať vodácke trasy na internete, vedzte, že poľská Niedzica ako východzí bod sa bez jedného kilometra zhoduje so slovenskou Lysou nad Dunajcom.
Poliaci na tejto trase s pltníkom ponúkajú trasu až do Krościenka. Slovenské plte majú končenú v slovenskej dedine Lesnica.
Ako sa dostať späť?
Dobre, splavili sme Dunajec až do Lesnice, ako sa dostaneme späť k svojmu autu, ktoré sme nechali v Majeroch, Červenom Kláštore, alebo Spišskej Starej Vsi? (Lysá nad Dunajcom je vlastne mestská časť Spišskej Starej Vsi.)
Pri pltiach s pltníkmi pltnícke spoločnosti zabezpečujú odvoz späť do východzieho prístavu. Požičovne raftov k splavu za maličký príplatok ponúkajú z Lesnice aj bicykle, ktoré môžete potom nechať vo východzom prístave. Dá sa vrátiť i pešo popri Dunajci náučným chodníkom. Taxík na tento účel stojí od 4 do 6 eur. Takže pohoda.
Kde si prenajať raft?
S kým ísť na plte?
Bobry
Vidieť bobra naživo je veľmi ťažké, ale v Pieninách vám určite neuniknú stopy po nich. Zrezané konáre na brehoch.
Čierne bociany
V Pieninách sídli aj komunita čiernych bocianov a je relatívne ľahké ich vzhliadnuť. Ak ste zvyknutí len na bielych, je dosť možné, že vás takéto stretnutie zaujme.
Červený Kláštor – Pešia visutá lávka do Poľska
Nie je to najväčšia atrakcia Červeného Kláštora, ale povedali sme si, že ideme chronologicky, teda rad za radom, na čo po ceste z Tatier natrafíme. S pokojným svedomím sa pri lávke aj v takomto poradí zastavte. Nič vám neunikne.
Čo je ná lávke zaujímavé?
Môžete sa pozrieť na Dunajec z vrchu, z lávky sa robia krásne snímky s pozadím Troch Korún. Pešo sa môžete dostať do poľskej dedinky Nižné Sromowce.
Uvedomíte si, aká je Schengen úžasná vec. Pre tých, čo ste nikdy, alebo dlho neboli v Poľsku, je to atraktívne samo o sebe. V Sromowciach môžete zakúsiť vône autentického poľského vidieka, naozaj pár metrov od Slovenska a mnohé má inú príchuť. Na miestom trhovisku si kúpiť čerstvú zeleninu, oštiepky, tie poľské sa robia z kravského mlieka.
SIMIHO TIP: Ak sa v ten deň nevydáte na výstup na Tri Koruny, môžete si to vykompenzovať aj fotografiami a pohľadmi na ne na východzom bode túry. Na začiatku „žltého“ chodníka. Zaujímavé miesto, od pešej lávky zhruba 800 metrov.
Červený kláštor
Múzeum Červený Kláštor, Kláštor kartuziánov, alebo ľudovo Červený kláštor. Či ho nazvete tak, či onak, je to čarovné miesto, ktoré dalo názov aj celej dedinke.
Možnosť zacestovať si v čase do tej romantickejšej a osvietenej časti stredoveku sa nenaskytne každý deň. Osvieteného ducha vzdelanosti a chuti po bádaní do kláštora doniesol slávny mních Cyprián. Venoval sa medicíne, botanike, zostavovaniu slávneho herbáru a podľa legendy dokonca aj pokusom lietať. Práve z vrcholkov Troch Korún.
Niektorých ľudí múzeá až tak nelákajú. Múzeum Červený kláštor však pôsobí tak autenticky, že aj pre tých skeptikov ho nazvime strojom času.
V poslednom čase sa tam koná aj čoraz viac koncertov, divadelných predstavení a iných podujatí. Či už na nádvorí, alebo v kaplnke kláštora. Je veľká šanca, že aj vy budete mať šťastie a naďabíte na jedno z nich.
Červený kláštor sa nachádza pár metrov od brehu Dunajca, teda v tesnej blízkosti väčšiny atrakcií a tipov z tohto článku.
Záhrada
Pri prehliadke kláštora nezabudnite na záhradu. Ja si v nej vždy predstavujem, ako tam mních Cyprián sadí svoje liečivé bylinky.
Hostinec
Na nádvorí kláštora nájdete hostinec „Krčma pod Lipami“. Ak ste pozerali za mladi filmy o Troch mušketieroch, presne takto vyzerá tento. Ďaľšie cestovanie v čase s použitím štipky fantázie.
SIMIHO TIP: Predajňa suvenírov
Oproti hostincu je predajňa suvenírov. Simi s ňou nemá žiadnu spoluprácu, s majiteľmi sa ani nepozná. Nie je to teda dôvod, prečo o nej chceme povedať pár slov.
Je jednoducho výnimočná, ponúka originálne suveníry a ľudové hračky, zábavky pre deti. V záplave komerčných produktov s „čínskou“ pečaťou poteší dušu niečím originálnym, umeleckým, opakom gýča.
Červený Kláštor – Kúpele
Ako sa vraví, čo by kameňom dohodil, od kláštora sa nachádzajú Kúpele Smerdžonka.
Liečia, alebo zmierňujú ťažkosti z kožných chorôb, špeciálne psoriázu.
Na liečbu je samozrejme potrebný dlhší pobyt, jedna kúpeľná atrakcia vám zaberie ale len 10 minút. 50% známych, ktorým ju predstavím, mi poďakuje, zvyšok sa na mňa zamračí. Zábavné na veci je, že nikdy dopredu neviem, kto sa zaradí do tej, či onej skupiny. 🙂
Sírový štamperlík
Voda Smerdžonka s ultra vysokým obsahom síry sa dá piť. Samozrejme, vo veľmi opatrných dávkach. Preto vám na recepcii kúpeľov poskytnú plastové štamperlíky.
Pár metrov ďalej je prameň, kohútik, ktorý vám štamperlík naplní. Zápach vody, ktorý dal aj kúpeľom svoj názov, je vskutku prenikavý. Ako sme už povedali, niekoho nadchne, niekto si povie, že túto vodu pil naposledy 🙂 Oplatí sa zistiť, ku ktorej skupine patríte.
Pri prameni je aj informačná tabuľa s presným zložením vody a liečivými indikáciami.
Haligovské skaly
Ak ste vyslovený fanatik do skál a hôr, len malý kúsok na východ od kúpeľov sa nachádzajú známe Haligovské skaly.
Počas nášho jednodňového výletu zostáva čas si ich len tak omrknúť z cesty. Máte ale ďalší dobrý tip pre budúce výlety. Na Haligovské skaly stačí pol dňa. Z Haligoviec k nim môžete vyraziť zelenou značkou a do Červeného Kláštora sa vrátiť po červenej.
Výstup na Tri Koruny
Je to jeden z paradoxov, že mýtické Tri Koruny, symbol Pienin, ležia na poľskej strane Pienin, avšak najkrajší výhľad na ne je zo slovenskej strany.
Pravdou je ale aj to, že lepšie, ako sa na ne zdola iba pozerať, je na Tri Koruny vystúpiť.
Počas výletu v pohode
Teraz vás povzbudíme. Ide o 9-kilometrovú trasu, ktorú rýchlejším tempom zvládnete za dve hodinky, relaxačné výletné nastavenie vám zoberie 3 až 4 hodiny.
Výstup na Tri Koruny teda zvládnete aj počas jednodňového výletu z Tatier, pričom úplne v pohode stíhate aj ďalšie hlavné atrakcie!
Prečo sa dať na výstup?
Okrem zážitkov z krásnych hôr si vychutnáte aj neopakovateľné, a v tomto prípade tento výraz naozaj nie je klišé, pohľady na kľukaté priesmyky Dunajca. Čo je zaujímavé z plte, vyráža dych aj z vtáčej perspektívy.
Čo treba vedieť?
Za vstup na turistické trasy v poľských národných parkoch sa platí. Ide ale o drobné sumičky, väčšinou do jedného eura. Poliaci takto prispievajú na financovanie ochrany prírody.
Pobyt na vrchole (982 metrov nad morom) je limitovaný kapacitne. 15 osôb, aj časovo 15 minút. To ale vôbec nevadí, lebo celá trasa je nádherná. Hovoríme tu o najvyššom vrchole celých Pienin. Tri Koruny tvorí celkovo päť vrcholčekov. (Teda nie tri, ako napovedá názov.)
Kadiaľ ísť?
Veľmi jednoduché. Z Červeného Kláštora prejdete po pešej lávke a vykročíte na žltú turistickú značku. V sedle Szopka (ľudovo Chvála Bohu) zabočíte na modrú trasu a o približne 30 minút sa ocitnete na už spomínanom vrchole Troch Korún.
Malý okruh
Čo je výborné, cestou späť netreba ísť tou istou cestou. Z vrcholu budete pokračovať ďalej po modrej značke po Ostrý vrch, kde zídete tentoraz na zelenú značku a vrátite sa do Nižných Sromowiec.
Chcete viac? Sokolica.
Ďalšia možnosť je sa z Troch Korún nevrátiť do Sromowiec, ale pokračovať po modrej až na vrch Sokolica. (747 metrov nad morom). Ide o 2 až 3 hodinky navyše, znova vás ale čakajú bonusové pohľady na krútiaci sa Dunajec a pieninské kaňony.
Modrá trasa končí rovno na brehu Dunajca, kde prejdete pltníckou kompou na slovenskú stranu. Lístok stojí 4 eurá.
Stadiaľ sa môžete popri brehu Dunajca vrátiť späť do Červeného Kláštora, alebo ísť do Lesnice na dobrý goralský obed. Ponúkajú aj čerstvé miestne pstruhy.
Podrobnosti pre detailnejšie plánovanie môžete nájsť tu, alebo tu.
SIMIHO TIP: Túra na Tri Koruny je úchvatná, avšak na vrchole turistickej sezóny tam nájdete davy ľudí. Predsa len, Poľsko má málo pohorí a 38 miliónov po turistike hladných obyvateľov. Máj, jún, september, október sú preto výborné alternatívy.
Náučný chodník Prielomom Dunajca
Ak pre nejaký dôvod nenasadnete na plte a nesplavíte Dunajec, alternatívou je prechádzka po brehu Dunajca až do Lesnice. Prakticky kopírujete plavbu, len nie ste na vode.
Chodník označený červenou značkou je dlhý 7,3 kilometra, veľmi voľným tempom na neho potrebujete 2,5 hodinky. Desať náučných zastavení vám prezradí mnohé prírodovedecké a historické tajomstvá.
Ak nemáte radi prekvapenia, na tejto linke správy národného parku sa o chodníku dozviete viac. Dostať sa na neho je veľmi jednoduché. Vstup je pár metrov od vchodu kláštora.
Cyklochodník Prielomom Dunajca
Ďalšia výborná správa. Náučný chodník je zároveň aj cyklotrasou. Nemáte bicykel? Požičajú vám ho v prevádzkach v Červenom Kláštore, ako aj Lesnici.
Szczawnica
Ak sa vydáte z Červeného Kláštora po náučnom chodníku, je tu ešte jedna možnosť. Na konečnej neodbočíte do slovenskej Lesnice, ale pôjdete ďalej po brehu a prekročíte štátnu hranicu.
Je to len asi dva kilometre navyše a ocitnete sa v poľskom kúpeľnom mestečku Szczawnica.
Prečo tam ísť?
Mestečko má atmosféru! Keď chcete privoňať haličskej kultúre, nie je k Tatrám bližšie a lepšie miesto. (Halič, po poľsky Galicja, je ten región v Poľsku, ktorý dlhé roky patril Rakúsko-Uhorsku, žije v ňom veľa Rusínov, má kozmopolitný charakter.)
Halič dlhé roky Slovákom v rubrike denníka Sme Fórum cez svoje eseje približoval Andrzej Stasiuk. Ak sa vám nechce hrabať v novinových online archívoch, je tu ďalší:
SIMIHO TIP: Pre „naladenie sa“ na Halič, teda aj návštevu Szczawnice, si pozrite večer pred výletom film so Zuzanou Fialovou Jahodové víno. Je to ako pozrieť si Dolce Vita pred návštevou Ríma. Cestovateľské zážitky sa prehĺbia.
Szczawnicu mnohí dávajú aj ako príklad, ako sa robí cestovný ruch. Alebo prinajmenšom ako umne využívať eurofondy.
Korościenko nad Dunajcem
Ešte jeden haličský tip, ak si teda poľskú „Galíciu“ zamilujete. Krościenko, znova farebné drevené domčeky, Dunajec v novej „širšej“ podobe, pre Slováka iný svet. Do Krościenka si môžete odskočiť zo Szczawnice autobusom, alebo taxíkom, sú to tri minúty jazdy. Alebo sa doplaviť na rafte, napríklad z Červeného Kláštora.
SIMIHO TAJNÝ TIP: Lechnica
Chcete vidieť „čisté“ Pieniny, kde nechodia takmer žiadni turisti? Odskočte si do dedinky Lechnica. Pokoj, krásne výhľady, príroda, vidiek. Len tak meditovať a vnímať svet.
„Aktívnejšia“ alternatíva: V okolí Lechnice nájdetete krásne crososvé cyklotrasy singletrails.
Vyšli ste z kláštora, stihli ste ochutnať sírnatú vodu, videli Lesnicu, Tri Koruny a stále ste na tom s časom dobre? Prichádza ďalší tip.
Poľská dedinka Niedzica
Odporúčame cestou späť. Pre Slovákov má päť milých atrakcií.
Ako sa tam dostať?
Vyberieme sa smerom späť z Červeného Kláštora cez Majere do Lysej nad Dunajcom. Prejdeme hranicu a sme tam.
Hrad Niedzica
Kvôli natáčaniu jedného seriálu, nazvime ho poľská Arabela, hrad ročne navštívi okolo 300 tisíc ľudí. Pre porovnanie, na Spišský, či Ľubovniansky hrad zavíta ročne okolo 100 tisíc ľudí. Nebojte sa ale, zmestíte sa.
Treba si uvedomiť, že Niedzica aj so svojím hradom bola do roku 1918 tisíc rokov súčasťou Uhorska. Preto má aj slovenské dejiny, a preto vám na ňom budú rozprávať aj o Jánošíkovom pôsobení na hrade.
Pri západe slnka so susedným Jazerom Czorstyn v diaľke ponúka krásne romantické výjavy.
Hrádza Niedzica
Czorstynské jazero je umelé, dokončili ho len v roku 1997. Preto má aj hrádzu a tá je hneď vedľa hradu. Treba na ňu ísť. Z milej promenády máte krásne výhľady na Tatry a Pieniny, znova až gýčové polia a lúky s ovečkami. Cestou na hrádzu natrafíte aj na autentický goralský syrový trh.
Pláž Niedzica
Na druhej strane hradu, áno, máme tu aj pláž. Piesok je síce nanosený, o to viac sa ale podobá na naozajstnú „beach“. Dá sa kúpať, hrať plážový volejbal, ísť na plavbu loďou po jazere, kúpiť si v stánku čerstvé ryby z jazera.
Niekedy sa v lete dalo kúpať aj na slovenskom brehu Dunajca. Odkedy ale postavili priehradu, Slováci s tým prestali. Prečo? Vodu vypúšťajú z dolnej časti hrádze, teda zo dna jazera. To znamená, že je veľmi studená. Rozdiel medzi povrchom jazera býva viac ako desať stupňov, od roku 1997 sa v slovenskom Dunajci teda kúpať prakticky nedá.
Útechou sú otvorené hranice a blízkosť pláže aj pre Slovákov.
Detský park
Modely miniatúr hradov pre deti s opičou dráhou. Ak by sa vaši šarvanci veľmi nudili.
Rodný dom Michala Dočolomanského
Ak patríte k fanúšikom herca, z časti Niedzica Zamek treba ísť do centra obce. Hneď vedľa kostola na budove školy visí pamätná tabuľa venovaná hercovemu dielu. Počas slovenského štátu na pár rokov Niedzica pribudla Slovensku a Michalov otec v nej bol učiteľom. Preto sa Michal narodil práve tu.
Cesta späť – Dva romantické varianty
Prečo ísť späť tou istou cestou, ak sa dá vidieť niečo iné a viac?
Do Tatier cez Lapszanku
Z Pienin sa dá do Tatier vrátiť viacerými spôsobmi a my vám predstavíme podľa nás dva veľmi špeciálne.
Z Niedzice sa môžete vybrať smerom na poľské dedinky Nižné a Vyšné Lapše (Łapsze) , v nich potom treba odbočiť smerom na malú dedinku Lapšanka (Łapszanka).
Prečo?
Zažijete pravú dedinskú romantiku goralských kopaníc, ktorá sa zo slovenského Spiša vytratila. Ultra úzke kľukaté cesty, kravy, kone, ovce, polia, … . Koniec trasy vás dovedie na hlavnú cestu v Jurgowe, tam treba zabočiť doľava smerom na slovenskú hranicu. Z Podspád ste za pol hodinku v Tatranskej Lomnici.
Do Tatier cez Osturňu
Vyberieme sa smerom späť cez dedinku Matiašovce. V Spišských Hanušovciach však zabočíme smerom na Veľkú Frankovú a stadiaľ dôjdeme do Osturne.
Prečo Osturňa?
Čakajú nás dve zaujímavosti. Osturňa je dedina, ktorej na Slovensku hovoríme rázovitá. Je plná dreveníc, azda najdlhšia v Prešovskom kraji. Na jej začiatku z južnej strany sa nachádza pamiatková rezervácia jedinečnej ľudovej architektúry zamagurských dreveníc. Odporúčame odstaviť auto a len tak sa prejsť.
Osturňa je zaujímavá aj tým, že v goralskom Zamagurí tvorí jazykovo a kultúrne akúsi rusínsku enklávu. Kým ostatné dedinky sú katolícke, osturnianski Rusíni sú grekokatolíci.
V hornej časti Osturne odbočíme na cestu do Ždiaru. Ide vlastne o druhú atrakciu, táto cesta prechádza ďalším hrebeňom Spišskej Magury. Pred sebou budeme mať navyše neustály výhľad na Belianske Tatry. Čo je dobre, na mnohých mapách nie je označená, preto ňou neprechádza ani veľa ľudí.
Tiež sme váhali, či ju pridať na zoznam, ale veríme, že si ju vyberú ľudia, ktorí si tieto zážitky zaslúžia 🙂 Aj o nej platí, ešte lepšie ako autom, na bicykli. Istá úroveň kondície je ale potrebná.
SIMIHO TIP: Medzi Veľkou Frankovou a Osturňou sa na pravej strane z juhu nachádza družstvo. Robia v ňom výborný ovčí syr, ktorý sa distribuuje len do okolitých lokálnych predajní. Ak ste zďaleka, máte výnimočnú možnosť získať jeho čerstvú verziu.
Pieniny ponúkajú ďalšie atraktívne turistické trasy a miesta. My sme ale chceli vyslovene vybrať najlepšie tipy, vhodné pre jednodenný výlet z Vysokých Tatier.
V hlave už máme ale článok s tipmi na druhý deň v Pieninách, pri ďalšej dovolenke u nás, v Tatrách. Takisto pripravujeme tipy na ďalšie zaujímavé okruhy.
Nechápte nás zle, vôbec vás nechceme vyháňať z Tatier. Presný opak je pravdou! Chceme, aby ste k nám jazdili ešte častejšie, aj šesťkrát za rok. Ak ste u nás viac dní, nie je nič zlé na tom si pobyt v Tatrách osviežiť výletmi do okolia.
Ide o ďalšiu fascinujúcu výhodu Tatier, ich okolie je vskutku extrémne rozmanité.
Aktualizujeme
Tento príspevok budeme pernamentne aktualizovať o novinky, ktoré sa objavia a zmeny, ktoré môžu nastať.
Ak máte z Pienin nejaký váš tip alebo super zážitok, dajte nám o ňom vedieť na email recepcia@tatrysimi.sk. Ďakujeme 🙂
V rámci série „Vypadni do okolia Tatier“ najbližšie pripravujeme
- Kežmarský okruh.
- Okruh Stará Ľubovňa – Horný Spiš.
- Okruh Jána Pavla II.
Fotografie k nášmu sprievodcovi: Tomáš Tišťan (Ak nie je uvedené inak) . Titulná foto: Leszek Kozlowski.